Život Prešova
online
online
R.GEIST: Zmluvy o európskej federácii sa nemusia týkať všetkých členov EÚ
12.09.2012 Bratislava
Bratislava 12. septembra (TASR) - Či bude Európska únia (EÚ) smerovať k "federácii národných štátov", o ktorej hovorí šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso, alebo nie, rozhodnú dohody európskych lídrov. Ak by k takejto dohode došlo, bude potrebné podpísať nové zmluvy, ku ktorým sa môžu, ale aj nemusia pripojiť všetky štáty EÚ. Pre TASR to uviedol analytik EurActiv.sk Radovan Geist.
"Existujú náznaky, že to bude skôr užšia skupina štátov, teda zmluva v zmluve. Hlavní hráči, ktorí žiadajú prehĺbenie politickej integrácie dávajú jasne najavo, že sú omnoho ochotnejší ísť touto cestou, ako keď sa rokovalo o ústavnej zmluve, alebo Lisabonskej zmluve. Jednoducho dávajú najavo, že ak niekto nechce, pôjdu v užšom kruhu," poznamenal Geist. "Ale už samotný tento fakt, že sú ochotní ísť v užšom kruhu, môže práve prinútiť tých, ktorí možno nechcú, aby sa v nejakej forme zapojili zo strachu, že ak budú nechaní mimo, budú nechaní aj mimo rozhodovacích procesov. Samozrejme s nejakými dočasnými výnimkami a podobne," povedal s dodatkom, že najväčším otáznikom ostáva Veľká Británia. "Ale aj tam sa už ozývajú veľmi znepokojené hlasy o tom, že ak bude Veľká Británia vynechaná z týchto procesov, stratí svoj vplyv, nie len v EÚ, ale aj globálny vplyv," podčiarkol Geist.
Zároveň pripomenul, že hoci Barroso patrí do "prvej ligy" európskych politikov, jeho vyjadrenia sú zatiaľ len jeho osobnými postojmi. "Dôležité budú postoje členských krajín. Ak sa zhodnú na tom, že Európa dokáže prekonať súčasnú krízu posilňovaním spolupráce a politickou integráciou, podľa mňa to tak je, ale musia sa na tom zhodnúť členské krajiny, tak Európa bude smerovať k niečomu, čo by sme mohli nazvať federáciou," povedal Geist. To by podľa neho predpokladalo podpis nových zmlúv, ale aj posun európskych inštitúcií v väčšej demokratickosti, transparentnosti, ale aj efektívnosti. Napríklad EK by v takom prípade mala viac pripomínať vládu a mala by sa zodpovedať priamo volenému Európskemu parlamentu (EP). "Znamenalo by to ďalšie posilnenie EP, možno vytvorenie druhej komory," doplnil analytik.
Na otázku TASR, či by vzhľadom na možné kompetencie európskych inštitúcií nebol vhodnejší termín "konfederácia" ako "federácia" Geist odpovedal, že je to skôr otázka toho, v akom zmysle sa tieto výrazy v jednotlivých národných jazykoch využívajú. "Je jasný právny rozdiel medzi konfederáciou a federáciou. Ale v diskusiách o budúcnosti Európy sa používa termín Európska federácia. Netreba si to vysvetľovať doslovne už len preto, že nejaká politická tradícia vo frankofónnom, nemeckom a anglosaskom svete dáva tomuto termínu úplne iné konotácie. Každopádne pôjde o užšiu integráciu a prenesenie ďalších kompetencií na európsku úroveň," dodal.
Ako príklad prenosu kompetencií Geist uviedol úvahy o vytvorení inštitúcie podobnej "európskemu ministerstvu financií", ktoré by pomohlo riešiť bezprostrednú dlhovú krízu EÚ. "Bude treba riešiť otázku stabilizácie verejných dlhov na periférii," povedal s tým, že zatiaľ je na stole návrh európskych dlhopisov, ktorý vydala EK. "Ten síce sám nutne nepredpokladá zmenu zmlúv, ale z politických dôvodov je možné, že pred tým, ako bude prijatý, zmluvy budú musieť byť zmenené. S tým úzko súvisí spoločné rozhodovanie o fiškálnej politike. Dokonca máme fiškálny kompakt, ktorý funguje akoby mimo rámca európskych zmlúv," uviedol Geist.
Barroso vo svojom prejave o stave únie vyhlásil, že Európska centrálna banka (ECB) by mala prevziať kľúčovú úlohu pri dohľade nad všetkými bankami v eurozóne.
EÚ sa navyše podľa Barrosa musí integrovať do demokratickej federácie a zmeniť svoje zmluvy takým spôsobom, aby sa mohla v eurozóne plne rozvinúť menová únia. "Budeme musieť smerovať k federácii národných štátov. To je náš politický horizont," uviedol Barroso. "Vytvorenie federácie národných štátov bude nakoniec vyžadovať novú zmluvu."
Barroso a ďalší európski lídri, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, požadujú zmenu Lisabonskej zmluvy, pretože pre urýchlenie integrácie a stabilizáciu eurozóny sú potrebné rozsiahle reformy. "Hlboká a skutočná hospodárska menová únia môže začať aj podľa súčasných zmlúv, ale dokončiť ju je možné len s novou zmluvou," myslí si Barroso.
"Existujú náznaky, že to bude skôr užšia skupina štátov, teda zmluva v zmluve. Hlavní hráči, ktorí žiadajú prehĺbenie politickej integrácie dávajú jasne najavo, že sú omnoho ochotnejší ísť touto cestou, ako keď sa rokovalo o ústavnej zmluve, alebo Lisabonskej zmluve. Jednoducho dávajú najavo, že ak niekto nechce, pôjdu v užšom kruhu," poznamenal Geist. "Ale už samotný tento fakt, že sú ochotní ísť v užšom kruhu, môže práve prinútiť tých, ktorí možno nechcú, aby sa v nejakej forme zapojili zo strachu, že ak budú nechaní mimo, budú nechaní aj mimo rozhodovacích procesov. Samozrejme s nejakými dočasnými výnimkami a podobne," povedal s dodatkom, že najväčším otáznikom ostáva Veľká Británia. "Ale aj tam sa už ozývajú veľmi znepokojené hlasy o tom, že ak bude Veľká Británia vynechaná z týchto procesov, stratí svoj vplyv, nie len v EÚ, ale aj globálny vplyv," podčiarkol Geist.
Zároveň pripomenul, že hoci Barroso patrí do "prvej ligy" európskych politikov, jeho vyjadrenia sú zatiaľ len jeho osobnými postojmi. "Dôležité budú postoje členských krajín. Ak sa zhodnú na tom, že Európa dokáže prekonať súčasnú krízu posilňovaním spolupráce a politickou integráciou, podľa mňa to tak je, ale musia sa na tom zhodnúť členské krajiny, tak Európa bude smerovať k niečomu, čo by sme mohli nazvať federáciou," povedal Geist. To by podľa neho predpokladalo podpis nových zmlúv, ale aj posun európskych inštitúcií v väčšej demokratickosti, transparentnosti, ale aj efektívnosti. Napríklad EK by v takom prípade mala viac pripomínať vládu a mala by sa zodpovedať priamo volenému Európskemu parlamentu (EP). "Znamenalo by to ďalšie posilnenie EP, možno vytvorenie druhej komory," doplnil analytik.
Na otázku TASR, či by vzhľadom na možné kompetencie európskych inštitúcií nebol vhodnejší termín "konfederácia" ako "federácia" Geist odpovedal, že je to skôr otázka toho, v akom zmysle sa tieto výrazy v jednotlivých národných jazykoch využívajú. "Je jasný právny rozdiel medzi konfederáciou a federáciou. Ale v diskusiách o budúcnosti Európy sa používa termín Európska federácia. Netreba si to vysvetľovať doslovne už len preto, že nejaká politická tradícia vo frankofónnom, nemeckom a anglosaskom svete dáva tomuto termínu úplne iné konotácie. Každopádne pôjde o užšiu integráciu a prenesenie ďalších kompetencií na európsku úroveň," dodal.
Ako príklad prenosu kompetencií Geist uviedol úvahy o vytvorení inštitúcie podobnej "európskemu ministerstvu financií", ktoré by pomohlo riešiť bezprostrednú dlhovú krízu EÚ. "Bude treba riešiť otázku stabilizácie verejných dlhov na periférii," povedal s tým, že zatiaľ je na stole návrh európskych dlhopisov, ktorý vydala EK. "Ten síce sám nutne nepredpokladá zmenu zmlúv, ale z politických dôvodov je možné, že pred tým, ako bude prijatý, zmluvy budú musieť byť zmenené. S tým úzko súvisí spoločné rozhodovanie o fiškálnej politike. Dokonca máme fiškálny kompakt, ktorý funguje akoby mimo rámca európskych zmlúv," uviedol Geist.
Barroso vo svojom prejave o stave únie vyhlásil, že Európska centrálna banka (ECB) by mala prevziať kľúčovú úlohu pri dohľade nad všetkými bankami v eurozóne.
EÚ sa navyše podľa Barrosa musí integrovať do demokratickej federácie a zmeniť svoje zmluvy takým spôsobom, aby sa mohla v eurozóne plne rozvinúť menová únia. "Budeme musieť smerovať k federácii národných štátov. To je náš politický horizont," uviedol Barroso. "Vytvorenie federácie národných štátov bude nakoniec vyžadovať novú zmluvu."
Barroso a ďalší európski lídri, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, požadujú zmenu Lisabonskej zmluvy, pretože pre urýchlenie integrácie a stabilizáciu eurozóny sú potrebné rozsiahle reformy. "Hlboká a skutočná hospodárska menová únia môže začať aj podľa súčasných zmlúv, ale dokončiť ju je možné len s novou zmluvou," myslí si Barroso.
0
www.ZIVOTPO.sk
